Čo chýba sexuálnej výchove?

Čo chýba sexuálnej výchove?


Čo podstatného chýba súčasnej koncepcii sexuálnej výchovy? Prečo tak poburuje určité skupiny obyvateľstva? A nie len u nás, ale aj na západe? Prečo i na tak pokrokovom západe prejavujú niektorí rodičia ostrý nesúhlas a svojim odmietaním účasti detí na vyučovaní sa neraz dobrovoľne vystavujú perzekúciam štátu? Vo vyhrotenej podobe dokonca až väzeniu?

Už len pri zbežnom pohľade na zopár obrázkov, nachádzajúcich sa v učebniciach sexuálnej výchovy trebárs v nórskych, alebo nemeckých školách začíname odpoveď tušiť.

Odpor sa dvíha preto, lebo ľudia, ktorí nie sú ešte celkom otupení morálnym úpadkom spoločnosti jasne vnímajú, že v deťoch sú prostredníctvom súčasného ponímania sexuálnej výchovy cielene prelamované a deštruované všetky hranice zdravého studu. Že je v nich prostredníctvom vulgárne exaktnej racionálnosti potlačovaný stud, ktorý v súvislosti s intimitou pociťuje každá normálna ľudská bytosť.

Všetky sexuálne aktivity, ba dokonca i tie menej štandardné majú byť považované za úplne normálne a rovnocenné. Moderný a vzdelaný človek má o nich vedieť a nemá mu robiť žiaden problém otvorene o nich hovoriť tak, ako sa hovorí o tých najprirodzenejších ľudských potrebách, ako je jedenie, oddych, záujmy a podobne.

Isteže je potrebné, aby bol mladý a dospievajúci človek informovaný aj v tejto oblasti, avšak rozhodujúcu úlohu tu má zohrávať správna miera medzi potrebou informovať a zdravým, prirodzeným studom. Medzi týmito dvomi polohami, a zvlášť vo vzťahu k deťom a dospievajúcim, musí existovať citlivá rovnováha. Rovnováha medzi rešpektovaním studu a nutnosťou informovať.

No a práve v nerovnováhe týchto dvoch aspektov spočíva veľká časť celého problému, pretože onou potrebou informovať je v mladých ľuďoch vulgárne racionalistickým spôsobom doslova prevalcované ich prirodzené pociťovanie studu. Je potreté ako niečo prežitého a v dnešnej modernej dobe už zastaralého.

Toto je však jedným z najväčších zločinov, ktorý je v súčasnosti páchaný na deťoch a mladých ľuďoch. Je to zločin, spočívajúci v deštrukcii studu, ktorý má byť naopak rešpektovaný, kultivovaný a podporovaný, ako jedna zo základných zložiek harmonicky rozvinutej a morálne pevne stojacej osobnosti.

Žiaľ, súčasné vnímanie studu je typickým odrazom hodnotového systému dnešnej konzumnej spoločnosti ateistického a materialistického charakteru. Vrcholným ideálom tohto systému je totiž užívanie si. Všetko životné úsilie takýmto spôsobom zmýšľajúcich a jednajúcich ľudí sa upína predovšetkým k získavaniu finančných prostriedkov, ktorých dostatkom si môže človek zabezpečiť tú najširšiu škálu možností, ako si čo najlepšie a po všetkých stránkach užiť svojho života.

Za účelom užívania si získava väčšina ľudí nevyhnutné finančné prostriedky svojou prácou, ale dá sa k ním samozrejme dôjsť aj inak, ak je človek „šikovný“. Existuje totiž stále sa rozrastajúca skupina ľudí, ktorým nič nehovoria nejaké etické, či morálne kritériá. Veď z hľadiska hodnôt dnešnej spoločnosti je dôležitá predovšetkým výška konta a teda solventnosť. To, akými prostriedkami sme tohto cieľa dosiahli je dôležité už menej, alebo vôbec.

A aby človek mohol byť úplne neobmedzeným vo svojom základnom práve užívania si všetkých radostí života, je snahou konzumnej spoločnosti odstrániť v tomto smere všetky obmedzujúce prekážky. No a v súvislosti s našou konkrétnou problematikou ľudskej sexuality je to pociťovanie studu, ktorý začal byť považovaný za niečo zväzujúceho, prekážajúceho a nemoderného.

O tom, že je to práve takto a nie inak svedčí napríklad zrovnoprávňovanie manželských zväzkov homosexuálnych partnerov, alebo dokonca možnosť slobodnej voľby príslušnosti k určitému pohlaviu. Nie je teda vôbec rozhodujúce, akého pohlavia človek je, ale ako sa on sám cíti. Jednoducho povedané, cieľom materialistickej spoločnosti je odstraňovanie všetkých bariér a obmedzení, ktoré by človeku mohli potencionálne prekážať v jeho užívaní si.

Čo je však onen stud, ktorý tak veľmi vadí sociálnym inžinierom dnešnej doby?

Je to niečo, čo máme v sebe v súvislosti s sexualitu hlboko zakorenené. Je to niečo, čo človeka vôbec robí človekom a čo nás odlišuje od zvierat. Zviera totiž stud nepociťuje, ale človek áno.

Prečo?

Pretože stud je prejavom vyššej, ľudskej podstaty! Pretože je to niečo, čo pochádza z najhlbšieho, duchovného jadra našej osobnosti, ktoré presahuje hmotu a naše fyzické telo. A ono najhlbšie duchovné jadro človeka, prichádzajúce z duchovných oblastí bytia sa práve prostredníctvom studu odmieta stotožniť s fyzickým telom, pochádzajúcim z evolučného vývoja a preto v sebe nesúcom určité zvieracie pudy, medzi ktoré patrí i pohlavný pud a s ním súvisiaca sexualita. Ľudský duch sa teda prostredníctvom studu odmieta plne stotožniť so zvieracími pudmi svojho fyzického tela.

Úlohou studu je zušľachtiť pud a posunúť ho na kvalitatívne omnoho vyššiu úroveň. Vôbec to neznamená celibát, ale omnoho ušľachtilejší prístup k sexualite. Znamená to posun od zvieratskosti k skutočnej ľudskej výške a plnohodnotnosti. Stud má človeku slúžiť ako určitý barometer, jasne mu vymedzujúci hranice jeho ľudskej dôstojnosti. Je to však samozrejme možné iba vtedy, ako človek na svoj stud dbá ako na určité základné vodítko. Ak naň nedbá, spreneveruje sa svojej najvyššej a najvnútornejšej duchovnej podstate a klesá na úroveň zvieraťa, pretože sa stotožňuje so zvieracími pudmi svojho fyzického tela a tieto považuje za rozhodujúce a určujúce.

Súčasné poňatie sexuálnej výchovy s jej racionalistickými výkladmi, bez poznania a pochopenia veľkej ceny nevyhnutného protipólu, spočívajúcom v zdravom stude, ktorý je schopný udržať naše sexuálne správanie na výške hodnej človeka, takéto poňatie sexuálnej výchovy je škodlivým spôsobom jednostranné a v skutočnosti ide o otvorenú bránu k zvieratskosti.

A práve disharmónia medzi čisto technickým objasňovaním sexuality a úplným potláčaním studu predstavuje nezdravú a škodlivú jednostrannosť, ktorá vadí ešte zdravo cítiacim ľuďom a rodičom. Rodičom, ktorí sa nenechali prevalcovať konzumnými hodnotami spoločnosti a ktorým záleží na prirodzenom vývoji ich detí, rešpektujúcom ich osobné pociťovanie studu.

Sexuálna výchova, obmedzená prevažne na technické poučenie, v ktorej absentuje poznanie účelu zdravého studu, dávajúceho morálno etický rozmer ľudskej sexualite, takáto sexuálna výchova je zločinom na mladej generácii. Je terorom konzumu, ateizmu a materializmu, namiereným proti skutočnej, najhlbšej a najvnútornejšej duchovnej podstate človeka, prejavujúcej sa zdravým studom.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.